Dňa 18. 9. 2025 som mala česť zúčastniť sa Osvetovej konferencie Slovensko a Balkán. Priznám sa, že pri registrácii som ani len netušila, čo ma čaká. V Dome Európskeho parlamentu sme sa nestretli len my Balkánci, ale aj politické špičky, ktoré nám priblížili význam Balkánu a Slovenska v geopolitickom priestore.
Keď som presne pred 27 rokmi prišla na Slovensko s malým batôžkom a školskou taškou plná očakávaní, stačilo mi mať strechu nad hlavou, ochutnávať babkine lekvárové buchty, učiť sa slovenčinu a porozumieť chemickým skrátkam, z ktorých mám zimomriavky ešte aj dnes.
Postupne som zistila, že ma čoraz viac priťahuje práca s deťmi. Zároveň som si uvedomovala, že na Slovensku vôbec nie som jediná cudzinka. Fascinoval ma pocit, že ak chceme v cudzine obstáť, musíme zabojovať a hlavne sa prispôsobiť životu tunajších ľudí.
Po rokoch, keď som nabrala odvahu, začali sa mi otvárať nové možnosti. Osud mi priniesol – a aj odniesol – množstvo ľudí, no každý z nich ma niečomu naučil. Vždy som verila, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a že ak si chceme splniť sny, rozšíriť vedomosti či získať nové zručnosti, je potrebná neustála práca na sebe.
Za svojím snom si išli aj dvaja mladíci, ktorí nám to na konferencii ukázali. Spojili mnohých významných ľudí z politickej a akademickej pôdy a priblížili nám dôležitosť Balkánu pre Európsku úniu – a opačne. Zazneli aj inšpiratívne príspevky o štýle života na Balkáne, o hospodárskej spolupráci Slovenska s Balkánom či o postavení menšín v Srbsku. Veľmi silné boli aj slová Jana Kubiša o význame diplomacie a porozumenia v regióne. O svoje pohľady sa podelili aj Beata Jurík, Miroslav Mojtís, Vladimír Bilčík a ďalší hostia. Práve Miroslav Mojtís, skúsený diplomat a autor viacerých publikácií o západnom Balkáne, poukázal na to, že Slovensko by malo vo vzťahu k Balkánu nielen rozvíjať kultúrne a historické väzby, ale aj podporovať ekonomické partnerstvá a dialóg menšín. Jeho skúsenosti z pôsobenia v Belehrade a z budovania slovenskej diplomacie dodali diskusii hĺbku a širší kontext.
Každý, kto ma pozná, vie, že Slovensko milujem. Vážim si každý deň v tejto krásnej krajine, ktorá mi umožňuje rásť. No zároveň všetci vedia, že vo mne vždy kolovala a aj bude kolovať balkánska krv, ktorú nikdy nezapriem.
Po skúsenostiach zo strednej a vysokej školy, ale aj z medzinárodných stretnutí si uvedomujem, že ako cudzinci sme menšina, ktorá sa má a musí prispôsobovať zákonom tejto krajiny – a tak to má byť. Môžeme byť vďační za to, že žijeme v pokoji a máme chlieb na stole. Zároveň si však prajem, aby sme svoje kultúry a zvyky dokázali spájať, pretože práve tým učíme najmä naše deti úcte, spolunažívaniu a schopnosti vyjadriť vlastný názor. A o tom je predsa demokracia. Buďme im preto príkladom.
Ešte raz ďakujem za skvelú príležitosť zúčastniť sa tejto konferencie, ktorá mi pripomenula môj domov. A aj keď máme všetci vlastné názory na politiku, vždy si rada vypočujem aj názory druhých.
Organizátorom želám veľa úspechov pri príprave ďalšieho ročníka, ktorý bude, verím, ešte silnejší a bohatší a ja verím, že v budúcnosti vznikne úzka spolupráca s organizáciami, s ktorými budú rásť aj naše deti.
Alenka Kljajić
vedúca ŠKD